|
|
|
|
| Časki Poslovia |
|
Ľudia sa už od svojho vzniku pokúšali nadviazať spojenie s ostatnými. Volali z vŕšku na vŕšok, používali dymovú signalizáciu, bubny, vysielali bežcov, kone, poštové holuby, strieľali z diel. Alw až do vynájdenie bezdrôtovej telegafie nebolo poštovému systému, ktorý by sa vyrovnal inskému. Inkovia neboli prví čo zverovali posolstvá štafetovým bežcom. Vzdialenosti, ktoré sa takto prekonávali sa zdajú neuveritelné. Časki prekonali vzdialenosť z Quita do Cuzka za päť dní vo výške 2 000 až 5 000 metrov nad morom. Denne prešli takmer 400 kilometrov. Inka mal denne čerstvé ryby, najkratšia vzdialenosť medzi Cuzkom a morom je 200 kilometrov. Inkovia potrebovali rýchlych poslov. Ich ríša bola taká obrovská, že prípadne povstanie mohlo byť zlikvidované len okamžitým zásahom. Rýchlosť a schopnosť bežcov ihneď oznámiť panovníkovi že hranice ohrozuje nepriateľ alebo že v krajine vypukla vzbura, bola najdôležitejším faktorom súdržnosti ríše. Je veľmi dôležité mať stále na zreteli, že časki bežal len od jednej kuriérskej stanicí k druhej asi 2,5 kilometra. V každom dome boli mali dvaja Indiáni dobre zasobení potravinami 24-hodinovú službu. Každy prebehol svoj úsek čo najrýchlejšie a bez zastávky. Inská posolská služba bola taká praktická, že si ju španielská vláda ponechala do roku 1800, ako dokazujú mnohé dokumenty v peruánskom archíve.
|
|
František Baláž - 11. 10. 2002 -
|
|
|
