|
|
|
|
| Zločin a trest |
|
Jeden conquistador povedal:Inkovia vládli tak,že v ríši nebolo ani zlodejov, ani zločincov, ani zaháľačov. Inkovia nevytvorili zákony preto, aby zastrašili svojích poddaných. Boli namierené len proti tým, ktorí sa ich odvážili porušiť. V inskej ríši existovali dva druhy trestných zákonov. Inka robil rozdiel medzi zločinmi, ktoré spáchali šlachtici, a zločinmi ktorých sa dopustili jednoduchí ľudia. V ríši Inkoch bol vysokopostavený páchateľ potrestaný prísnejšie než jednoduchý purik. Čo roľníkovi prinieslo verejnu pohanu alebo mučenie, to pre šlachtica znamenalo vyhnanstvo alebo smrť. Vražda, násilie, podvod a lenivosť sú ľudské previnenia a vyskytovali sa aj v ríši Inkov. Všetky boli trestné. Vrahov vešali, ukameňovali alebo hádzali zo skaly do mora. Ak niekto vraždil v sebaobrane, trest bol miernejší. Za najpotupnejší zločin sa považovala krádež štátneho majetku, pretože okradnutým bolo slnko. Za vniknutie do inkových zásobární alebo do obidliavyvolených ako aj za zničenie mosta bol trest smrti. Krádež bola o to nenávidenejšia že v ríši nebol nedostatok. Jednoduchý Indián nemal dôvod honobiť majetok. Indiáni si nezatvárali domy. Dve prekrížené palice znamenali, že majiteľ nie je doma. A do prázdneho domu nik nevstúpil. Lenivosťou okrádal poddaný inku o poldy svojej práce. Najprv sa trestala verejnou pohanou, potom hameňovaním v nepolepšitelných prípadoch smrťou. Opilstvo sa trestalo len vtedy, keď sa ho Indián dopustil v pracovnom čase, pretože ho viedlo k lenivosti, hlavnému a protištátnemu zločinu. Aj zvieratá boli pod ochranou zákona. Nedovolené zabitie lamiej alebo vikuniej samice sa trestalo smrťou. Inskí aristokrati, práve tak ako ich súkmeňovci na celom svete, považovali pytliactvo za ťažký zločin. Výkon trestu sa nazýval hihuaia. Okrem trestu smrti, ktorý sa zvyčajne vykonal rýchlo a bez milosti, odsudzovali inskí sudcovia vinníkov na nútené práce vo vlhkej džunglí alebo na kokových plantážach, alebo im udelili verejnú pohanu, čoho sa podľa všetkého báli tak ako smrti. Inkovia dali konečnú formu morálke andských národov. Mala pevný základ, pretože spočívala na kolektívnom svedomí ailju.
|
|
František Baláž - 11. 10. 2002 -
|
|
|
